Výsledky medzinárodného výskumu ukazujú, že kým stranícky mainstream v EP sa stavia kriticky voči autoritárskym režimom a podporuje demokraciu a ľudské práva, radikálna pravica a radikálna ľavica koketujú s Kremľom a Pekingom.
This article originally appeared on the website of SME.
Výsledky medzinárodného výskumu ukazujú, že kým stranícky mainstream v EP sa stavia kriticky voči autoritárskym režimom a podporuje demokraciu a ľudské práva, radikálna pravica a radikálna ľavica koketujú s Kremľom a Pekingom.
V rokoch 2019–2021 sa Inštitút pre verejné otázky zúčastnil na výskumnom projekte s partnerskými organizáciami zo 6 stredoeurópskych krajín (Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Rakúsko, Bulharsko a Rumunsko). Koordinátorom a lídrom projektu, podporeného americkou Národnou nadáciou pre demokraciu (NED), bol maďarský think-tank Political Capital Institute. Zhrnutie výsledkov tohto jedinečného medzinárodného analytického projektu bolo publikované pod názvom The Specter of Authoritarian Regimes Is Haunting Europe. Populist Friends Seek to Help Lowering the EU’s Guard. Podrobnejšie dáta a hodnotenia budú prezentované v súhrnnej projektovej publikácii, ktorá bude sprístupnená verejnosti v priebehu krátkeho času.
Pozrime sa teraz na to, ako hlasovali v spomínaných piatich tematických oblastiach členovia straníckych frakcií v EP – Európska ľudová strana (EPP), Obnove Európu (Renew/RE), Socialisti a demokrati (S&D), Zelení (Greens), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Ľavica (The Left) a Identita a demokracia (ID), ako aj nezaradení poslanci (Non-attached members).
V grafe 1 sa uvádza ako hlasovali poslanci jednotlivých frakcií v otázkach spojených s Čínou, jej vnútornou politikou potláčajúcou ľudské a menšinové práva, s jej agresívnou zahraničnou politikou. Vidíme tu konsenzus medzi všetkými mainstreamovými frakciami v EP (RE, EPP, S&D, Greens, ECR) pokiaľ ide o kritické hodnotenie Číny. Menej kritickí voči politike Pekingu sú nezaradení poslanci a členovia pravicovo-radikálnej skupiny ID. Najzmierlivejšia voči Číne je radikálna lavica (The Left), u ktorej podpora pre kritické rezolúcie je nižšia než 50%.
Graf 2 zachytáva hlasovania europoslancov o Rusku. Tu tiež vidíme zhodu v kritickom nastavení všetkých mainstreamových frakcií. U nezaradených poslancov je to výrazne menej kritické nastavenie, radikálna pravica (ID) a radikálna ľavica (The Left) sú veľmi zmierlivé až ústretové voči politike putinovského Ruska. Údaje o hlasovaniach europoslancov o Rusku potvrdzujú, že úvahy o tom, že Kremeľ má v Európe najoddanejších podporovateľov práve medzi krajnou pravicou a krajnou ľavicou nie sú nijakými propagandistickými klišé, ale plne zodpovedajú realite.
Nasledujúci graf 3 obsahuje prehľad hlasovaní poslancov EP o politike ďalších autoritárskych štátov (pomimo Ruska a Číny). Aj tu vidíme rámcovú zhodu európskeho straníckeho mainstreamu, hoci v prípade ECR a Greens miera ich kritickosti je o čosi nižšia. Pravicoví a ľavicoví radikáli hlasujú v súlade so svojimi ideologickým preferenciami – radikálne pravica kritizuje autoritárske režimy na čele s ľavicovými lídrami, zatiaľ čo radikálna ľavica sa zameriavala na kritiku pravicových autokratov. Z toho vyplýva, že obidvom radikálnym skupinám až tak veľmi nevadí autoritarizmus, vadí im skôr jeho opačné ideové zafarbenie.
Index hlasovaní europoslancov o dezinformáciách (graf 4) prezrádza, že v tejto otázke kritický konsenzus zachovali tri mainstreamové frakcie v EP – S&D, EPP a RE. Relatívne blízko k nim sa umiestnili Greens, dosť odlišne však hlasovali členovia frakcie ECR, podľa ktorých je dôležitejšie vzdelávanie než štátna regulácia online priestoru. The Left sa v tomto postoji do istej miery blížila k ECR, kým členovia ID odmietali sa kriticky zaoberať cudzími dezinformačno-konšpiračnými naratívmi vôbec a boj s nimi v úplnej zhode s kremeľskou propagandou označovali za „cenzúru“.
Podobná situácia sa vytvorila pri hlasovaniach o spoločnej európskej zahraničnej politike (graf 5). Tri mainstreamove frakcie (RE, EPP a S&D) tu opäť preukázali veľkú mieru zhody – tento krát v podpore spoločnej línie EÚ v medzinárodnej politike. Členovia frakcie Greens sa tiež ukázali ako podporovatelia spoločnej zahraničnej politiky únie, akurát mali výhrady voči tomu, že sa do spoločnej európskej zahraničnej politiky dostáva menej špecifických priorít práve tejto frakcie, preto ich podpora bola o niečo nižšia. Frakcia ECR sa stavala k spoločnej zahraničnej politike EÚ so značným skepticizmom, keďže nepovažovala za potrebné ďalšie prehĺbenie európskej integrácie. Radikálna pravica a radikálna ľavica spoločnú zahraničnú politiku EÚ zásadne odmietali.
Ako pri obhajobe demokracie a slobody vo svete, kritike autoritarizmu, boji proti dezinformáciám a podpore spoločnej zahraničnej politiky EÚ postupovali slovenskí europoslanci? V tabuľke 1 nájdeme prehľad ich hlasovaní vyjadrený prostredníctvom individuálnych indexov v piatich spomínaných tematických oblastiach.
Údaje o hlasovaniach svedčia o tom, že popri silnom jadre slovenských europoslancov, kritické postoje ktorých voči autoritárskym praktikám vychádzajú z ich úprimného presvedčenia o priorite demokratických princípov a ľudských práv, sa našli aj takí, ktorí podceňujú zotrvávanie na týchto princípoch vtedy, keď ide o postoj voči Rusku a Číne. A sú medzi Slovákmi v EP aj takí, ktorí ruský a čínsky režimy priamo a otvorene podporujú.
Grigorij Mesežnikov
